Hana a Hedviga (6.časť)

Nastalo ráno. Hana sa obliekla, naraňajkovala, posilnila moc lásky a súcitu, a spokojne sa vybrala späť do mesta. Hana si povedala, že pôjde len náhodne na prechádzku.

Keď vošla do mesta zastavila ju dedinčanka z mesta. Nariekavo začala rozprávať. Milostivá slečna. Včera naozaj prišli vlci a roztrhali nám skoro celý dobytok, sme chudobná rodina. Dobytok bolo všetko čo sme kedy mali. Živil nás. Teraz nemáme nič. Mam dcéru a mladšieho syna, môj manžel už nežije čo máme robiť?

Hana sa pozrela na nariekavu dedinčanku a povedala. Poďte. Vezmite deti a poďte so mnou do lesa. Mam tam chatu môžem si vás ku mne na par dni prichyliť. Dedinčanka sa zvedavo pýta. Slečna? A čo bude po pár dňoch? Kam pôjdeme? My nemáme kam ísť.

Hana sa pozrela na deti a povedala. Pomocou svojej magie vám postavím vlastný príbytok. Lenže! Pravidlá v lese sú prísne. Deti slubte mi, že nebudete trhať kvietky.

Deti odpovedali. Áno teta. Nebudeme. Hana sa otočila a dedinčanka z deťmi ju nasledovali až do chaty. Keď prišli ku chate deti žasli nádhernou atmosférou a dedinčanka sa nemohla nadívať nádherných kvietok, ktoré Hana ma na záhrade. Keď vošli do vnútra deti a dedinčanku usídlila do štvrtej izby na druhom poschodí. Hana im po chvíli nachystala večeru, lebo sa už pomaly a isto začalo stmievať. Keď sa deti a dedinčanka najedli ešte raz poďakovali za Hanin dobrý skutok. Išli teda do izby a zaspali. Hana zobrala svoju magickú guľu, ktorú zdelila po nebohej Julii. Stále rozmýšľala nad Hedvigou. V duchu si hovorila. Hm? Kde sa ta dievčina, len vyparila? A ako je možné, že jej predpoveď z vlkmi bola pravdivá?Zamýšľala sa a potom si vspomenula, na slová Hedvigi. Ahaa, však je upírka.. Ach.. Ako som mohla na túto dôležitú vec zabudnúť? Hm..? Chvíľu ešte nad Hedvigou dumala, no nakoniec sa rozhodla pozrieť do magickej gule, kde sa Hedviga vlastne nachádza a čo robí. Keď pozrela videla Hedvigu poblíž svojej chaty, akokeby čihala v kroví. Hana sa rozhodla Hedvigu cez magickú guľu odpočúvať o čom to dievča asi tak hovorí a prečo je poblíž mojej chaty, pýtala sa Hana v duchu. V tej chvíli začala odpočúvať.

Ach... Ta Hana je mi veru zvláštna, že vraj moc lásky a súcitu to je, ale bláznivá.. Hm.. Ževraj netrhať kvietky, vytrham jej celý sad pri chate o polnoci, už všetci budú určite spať aj ta pometená dedinčanka z tými dvoma detičkami... Ešte chvíľu počkám svieti sa v kuchyny...Keď to Hana cez magickú guľu počula rozhodla sa o prefikanosť. V duchu si povedala, vypnem svetlo v kuchyny a počkám, kedy sa to opovažlivé dievča hodlá vytrhat moje kvietočky no ja ju prekvapím. Hana, teda zhasla svetlo, postavilo sa ku oknu a vyčkávala na Hedvigu a jej opovažlivosť.

Akonáhle si Hedviga všimala kuchyňu, už sa tam nesvietilo povedala si. Konečne ta bláznivá, dala dobrú noc svojej priblbej gule, ktorá aj tak nič nedokáže. Hedviga sa, teda opovážila vstúpiť do sadu a začať trhať. V tej chvíli z dverí vybehla Hana a začala kričať. Hej! Nehovorila som snáď netrhať kvety?! Hedviga sa prekvapivo pozrie na Hanu a neverí vlastným očiam. Pýta sa. Ako si vedela, že ťa budem sledovať a snažiť sa ti vytrhnúť kvietky zo sadu?

Hana smiešne odpovie. Vieš dievča zlaté, dievčenská intuícia.

Hedviga vedela, že Hana si z nej takto robí srandu. Hedviga sa teda naštve. Ako si to zistila?! Vyklop to ihneď!

Hana ju rečovo odkopne. Ach Hedviga. To nikdy nezistíš, iba dobré duše smú vedieť moje tajomstvo a to ty niesi.

Hedviga stráca slov a len predsa hovorí. To ta priblba guľa, že? To ona ťa na mňa upozornila. No počkaj zajac. Ja ti ju rozbijem hah.. Ou a mimochodom, vlci sem čoskoro prídu takže ja zdrham čus.

Hana nemôže uveriť a zakričí z diaľky na Hedvigu. Jasne vlci. Hah.. To ti budem veriť. No, ani nie chvíľa a naozaj príbehla svorka vlkov. Hana dala nohy na ramena a utekala sa skryť do chaty, poriadne zamkla dvere a predsa si povedala. To dievča je prefíkané ako ja. Musím si začať dávať na ňu pozor. Vyšla na druhé poschodie do svojej izby, obliekla si pyžamo, ľahla si a začala sa jej snívať ďalšia predtucha. V tom sne bolo mesto pod čiernou mágiou a ovládala ju Hedviga. Nemilosrdne a bezcitne začala väzniť nielen dedinčanov ale aj pocestnych. V sne ich väznila niekde v horách. Temné bytosti ju v tom podporovali.

Na druhý deň vstala vydesená Hana a povedala. Zlo sa blíži a moja moc slabne, ak Hedvigu nezastavím zničí nielen hory, mesto ale aj les môj domov. Sama na to nestačím!

Pokračovanie nabudúce!

Z tejto kapitoly sme sa dozvedeli, že predtuchy Hany a Hedvigi sa naozaj vyplnili. Lenže, Hedviga preferuje pre zlo, lebo dobro nepozna. Hana si uvedomila, že jej moc lásky a súcitu začína slabnuť. Ak Hedvigu nezastaví čierna mágia ovládne nielen hory a mesto, ale aj les jej jediný domov. Musí Hedvigu zastaviť, ale sama do nedokáže.

Čo myslíte koho si Hana zavolá na pomoc?

To bude v ďalšom pokračovaní.

Majte sa zatiaľ krásne.

~vampire~